Písanie má najväčšiu emóciu, keď prichádza bezprostredne po či už veľmi euforickom, alebo negatívnom zážitku. Ja píšem tento blog niekoľko mesiacov po vražde Jána a Martiny, ale emócie ostávajú rovnaké. Hnev, smútok, vzdor. 

Táto udalosť vo mne niečo zlomila a ja som si povedala a dosť. Slušnosť si sama cestu neprebojuje a keď rezignujeme my, obyčajní občania s morálkou, kto ten plevník pozametá?

Zaujímam sa o veci verejné, rada na rôzne témy diskutujem. Päť rokov pracujem ako dobrovoľník pri organizovaní konferencie TEDxBratislava, pracovala som v štátnej i neziskovej sfére. Videla som, že veľa vecí sa dá zmeniť, no len do istého momentu. Po narodení syna som sa začala viac pohybovať po verejných priestoroch a intenzívnejšie si všímať veci okolo mňa. Rozmýšľala som, ako spraviť každodenný život lepším, bezproblémovejším a menej stresujúcim.  

Prihláška vyplnená a som v „tom“

Následné udalosti po vražde nabrali rýchly spád. Na webe som natrafila na možnosť prihlásiť sa za kandidáta v komunálnych voľbách za stranu Spolu – občianska demokracia. Wau, hovorím si. Strana, ktorej fandím od začiatku. Miroslav Beblavý, Jozef Mihál a iní sú pre mňa totiž dostatočnou zárukou strany, ktorá to myslí vážne. Niektorí ma odrádzajú. „Choď radšej kandidovať za známejšiu stranu“, zneli ich hlasy. Nie, hovorím si, ja nebudem kalkulovať a skákať zo strany do strany. Prihlásila som sa, akceptovali ma. Vtedy som ešte presne netušila, do čoho idem. Vedela som však, že to bol správny krok.

Strana Spolu totiž spája v sebe dve podstatné veci. Ľudia v nej sú naozaj nezávislí, ide o nových kandidátov do komunálu ako ja. Strana nemá skrytých sponzorov a tým pádom ani záväzky, ktoré tak veľmi deformujú správne rozhodovanie. Strana ide pomaly od nuly poctivou prácou aj s chybami. Možno je zatiaľ s výnimkou lídrov amatérska a iba sa učí väčšej politiky, ale to skôr považujem za výhodu. Druhou výhodou je, že je to strana s hodnotami, stále lepším programom, kde sa spolupracuje. Dôkazom toho je spojenie sa v rámci komunálnych volieb so stranou Progresívne Slovensko a vzájomná podpora kandidátovi na primátora Matúšovi Vallovi. Ten je svojou dvojročnou prácou na Pláne Bratislava zárukou, že to myslí vážne a nejde o rozmar. Spoločná trojkoalícia má svojho kandidáta na starostku Ružinova, Janu Poláčikovú a kandidátov do mesta a za Ružinov.

Občan = detektív

Idem do toho naplno! Najprv som si vyhodnotila svoje šance. Po prvé, som rodená Prievozčanka. K Prievozu mám nefalšovaný vzťah, poznám jeho zákutia. Ťažko sa totiž pomáha niekomu, o kom nič neviete. Prípadne v danej oblasti ani nebývate. Okrem toho, je môj syn už štvrtou generáciou, ktorá býva v Prievoze. Po druhé, som matka a viem priniesť témy, ktoré iní neprinesú. Po tretie, som každý deň vonku medzi ľuďmi, komunikujem, zaujímam sa. Po štvrté, som mladý človek, ktorý sa orientuje v technológiách a chce priniesť nový vietor na úrad.

Apropo technológie. Okrem mojich 5 priorít, chcem priniesť jednu zastrešujúcu tému a tou je transparentnosť úradu. So všetkými technologickými vymoženosťami, je až neuveriteľné, ako neflexibilný a zastaralý v procesoch a komunikácií navonok je náš miestny úrad. Chcem preto spraviť interaktívne a prehľadné výsledky hlasovaní. Aby ľudia videli, kto za koho kope. Taktiež spraviť podklady k zastupiteľstvám a inými dôležitým rokovaniam k dispozícií cez internet v dostatočnom predstihu a tak, aby sa dali ľahko vyhľadať.

Zahrajme sa takú hru. Povedzte mi aspoň 3 mená Vašich komunálnych poslancov. A teraz sa zamyslite, koho to je chyba, že neviete. Nie, občania tu nie sú na to, aby pátrali po menách. Sami poslanci musia vyjsť z ulity a to nielen pol roka pred voľbami. Chcem preto popularizovať prácu komunálneho poslanca. Len tak sa ľudia začnú zaujímať o komunál. Ja sama totiž vidím ako bežný občan, aké ťažké je dopátrať sa k odpovediam. Či sa bude v susedstve stavať, kedy spravia chodník. Občan sa nesmie hrať na detektíva a musí prestať táto hra na mačku a myš.

Voľby nie sú tipovanie

Na Slovensku je to tak. Ľudia o politike nechcú počuť a rezignovali. Keď sa rozprávam s ľuďmi naokolo, hovoria, že ma je škoda, že sa len zababrem politikou. Ja som však odhodlaná dokázať opak. Pretože len entuziazmus, viera v zmenu a vôľa môže zmeniť túto blbú náladu.

Pamätám si to ako dnes. 4 roky dozadu som stála za plentou a nevedela som, koho mám zakrúžkovať. Žiadne meno mi nič nehovorilo. Stratégia volenia podľa strán, veku, profesie, abecedy, pohlavia, zamestnania mi prišla ako dané najlepšie riešenie. Toto však nie je to pravé orechové. Každý by mal mať možnosť svojich kandidátov do komunálu osobne spoznať a následne ho s dobrým pocitom krúžkovať. Preto sa s Vami rada osobne stretnem, neváhajte mi napísať. Moja kampaň nie je postavená na donoroch ani bilboardoch. Osobný kontakt je to, čo je pre mňa podstatné.